Petrin príbeh

 

„Moja mamina bola veľmi spoločenská, keď mala 50 rokov. Rada sa zabávala a milovala rozmaznávanie mojich detí. 

 

Ale postupne k nám prestala chodiť tak často, ako zvykla predtým. A ak aj prišla, tak len nakrátko. Nevedeli sme, čo sa deje. S bratom sme si mysleli, že zmenu jej správania spôsobila smrť nášho otca. Ale neboli sme si istí.

 

 A potom, jedného dňa, mi volali z nemocnice, že moja mama spadla na schodoch a zlomila si nohu. Domov mala prísť o pár dní, ale musela prísť k nám, kým sa znova nepostaví na nohy.

 

Poprosila ma, aby som jej z domu priniesla pár vecí – okrem iného aj hygienické vložky. Spýtala som sa pre istotu ešte raz, lebo už bola po menopauze. Bola celá červená v rozpakoch, keď mi vysvetľovala, že má nepríjemné úniky a potrebuje občas vložky. Priznala aj, že to bol dôvod, prečo nás nenavštevovala už tak často. 

 

Mama neverila vlastným očiam, keď som sa s úľavou zasmiala. Povedala som jej, že ako všetky ženy, ktoré porodili, aj ja mávam úniky vždy, keď zakašlem alebo dvíham ťažké veci. Sama mala tri deti, ale prekvapivo sa s takým niečím nikdy predtým nestretla. Povedala som jej tiež, že jej bude oveľa lepšie, keď bude používať správne inkontinenčné produkty, lebo jej pomôžu cítiť sa oveľa sebaistejšie a zastavia aj nepríjemný zápach.

 

Videla som, ako sa jej uľavilo. Myslím, že keď sa dozvedela, že niekto v mojom veku – 35 rokov – má tiež inkontinenciu a vôbec ho to netrápi, bola to pre ňu obrovská úľava. Teraz priznáva, že sa o tom mala porozprávať s lekárom (alebo aspoň so mnou) hneď, ako sa to stalo, a nie strácať čas nepotrebnými obavami pre nás obe.“