Starnutie sa nevyhýba ani pokožke

Prirodzené známky starnutia sa s pribúdajúcim vekom postupne prejavia aj na pokožke človeka. Medzi viditeľné prejavy zrelej pokožky môžeme zaradiť drobné vrásky, rozšírené póry, farebné a povrchové nerovnosti. Hoci starnutie kože ovplyvňuje množstvo faktorov a u každého sa jeho prvé známky prejavia inokedy, postupnej zmene pokožky v dôsledku staroby sa nevyhne nikto z nás.

Koža predstavuje najväčší orgán ľudského tela. Skladá sa z troch základných vrstiev – pokožky, zamše a podkožného tkaniva, pričom každá z nich má svoju funkciu a špecifické zloženie. 

Jednotlivé vrstvy kože a ich funkcie

Nižšie opísané vrstvy kože sú navzájom prepojené a starnutie či poškodenie sa nevyhýba ani jednej z nich. Kožné bunky sa však neustále regenerujú a aj pri výraznom poškodení ich dokážu rýchlo nahradiť nové. Táto funkcia je však s pribúdajúcim vekom stále slabšia.

Pokožka 

Vrchná vrstva kože, ktorá je hrubá približne ako list papiera. Jej hlavnou funkciou je ochrana organizmu. 

Zamša 

Druhá vrstva kože. Obsahuje krvné kapiláry a lymfatické cievy, ktoré zabezpečujú vyživovanie kože. 

Podkožné tkanivo 

Najspodnejšia vrstva kože zložená z tukových buniek, nervov, krvných a lymfatických ciev. Tvorí ochrannú vrstvu pre svaly, kosti a vnútorné orgány. Vďaka veľkému obsahu tuku slúži aj ako regulátor telesnej teploty.

Ľudové prirovnanie jemný ako „detská prdelka“ nevzniklo len tak náhodou. Detská koža je naozaj jemnejšia a tenšia ako koža dospelých ľudí. Až približne vo veku 12 rokov dosiahne koža rovnakú štruktúru, akú má u dospelých ľudí. Následne po prekročení 20. roku života postupne začína prirodzený proces starnutia kože, počas ktorého dochádza v koži opäť k rôznym zmenám. 

Pokožka sa najskôr začne viac vysúšať a prvé viditeľné prejavy starnutia možno pozorovať okolo 25. roku života. 

Po dosiahnutí 30 rokov tvorí koža poznateľne menej lipidov. Objavujú sa drobné linky a prvé vrásky na čele.

Po 40. roku stráca pokožka svoju pevnosť a pružnosť. Bunková aktivita klesá a koža sa regeneruje pomalšie. 

K viditeľnému úbytku kolagénu dochádza po 50. roku života, kedy pokožka začne byť zvädnutá a krehká. 

Od 60 rokov koža zreteľne stráca hrúbku a začínajú sa objavovať pigmentové škvrny. 

Od 75. roku sa znižuje imunitná funkcia kože a pokožka je preto náchylnejšia na vznik infekcie.

Rednutie kostí, znížená funkcia či zlyhávanie orgánov nie sú jedinými „príznakmi“ staroby. Vo vyššom veku je aj pokožka čoraz menej odolná proti mechanickému poškodeniu, ale aj iným vplyvom, ako je napríklad UV žiarenie či extrémne teploty. Regenerácia kože vo vyššom veku trvá oveľa dlhšie a bez adekvátnej výživy či vonkajšej aplikácie podporných prípravkov sa postihnuté miesto ani nemusí zahojiť.

Medzi rizikové stavy spôsobené poranením kože patrí aj takzvaný kožný zápal, ktorý je mimoriadne nebezpečný práve vo vyššom veku. Môže spôsobiť vysoké horúčky, takzvaný úpal, ale aj riziko úmrtia. Najčastejšie vzniká po dlhom pobyte na slnku bez adekvátnej ochrany krémom s vysokým UV faktorom.

Rýchlosť procesu starnutia kože závisí od genetickej predispozície, životného štýlu, ale aj vonkajších a vnútorných faktorov, pôsobeniu ktorých je koža vystavená. 

Vonkajšie faktory 

Vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie pokožky a jej starnutie sú dané najmä prostredím a životným štýlom, ktorým žijeme. 

1. Podnebie a životné prostredie: UV žiarenie, znečistenie ovzdušia, ubúdanie ozónu, extrémne teploty (vysoké aj nízke).
2. Chemické vplyvy: agresívna kozmetika, príliš časté umývanie, alkohol, lieky, nezdravá strava. 
3. Životný štýl: zvládanie stresu, fajčenie, pohyb, spánok. 

Vnútorné faktory

1. Dedičnosť: genetika ovplyvňuje typ pokožky a jej vlastnosti (mastná, suchá, citlivá, zmiešaná), ktoré majú výrazný vplyv na jej celkový vzhľad a taktiež určuje biologické starnutie kože a náchylnosť kože na rozvoj rôznych kožných ochorení. 
2. Hormóny: hladina hormónov v organizme výrazným spôsobom ovplyvňuje vzhľad aj zdravie pokožky. 
3. Chronické ochorenia: mnohé ochorenia, napríklad cukrovka, zvyšujú citlivosť pokožky a znižujú jej obranyschopnosť voči vzniku kožných ochorení a infekcií.

Proces starnutia postupne ovplyvní všetky vrstvy kože, ich stav aj zloženie. 

Pokožka 

S rastúcim vekom dochádza k pomalšej obnove buniek a zníženej tvorbe lipidov na povrchu pokožky, čo vedie k jej zdrsneniu a dehydratácií. Pokožka sa stáva citlivejšou na UV žiarenie, horšie hojí a je náchylnejšia na rozvoj infekcií. 

Zamša

V dôsledku ubúdania kolagénu dochádza k narušeniu stavebnej štruktúry, čím sa znižuje pružnosť kože. 

Podkožné tkanivá 

V najhlbšej vrstve kože sa starnutie prejavuje najmä zmenou množstva a veľkosti tukových buniek, čo prispieva k vzniku hlbokých vrások, prepadnutiu líc a zhoršenému hojeniu rán. 

Vonkajšie prejavy starnutia je najviac vidno na tých častiach tela, ktoré boli počas života pravidelne vystavené slnku – tvár, krk, dekolt, ruky. Typickými známkami zrelej pokožky sú vrásky, ochabnutosť kože, suchosť, rôzne ložiskové zmeny pigmentácie a sfarbenia. 

Zrelá pokožka potrebuje pravidelnú starostlivosť. Prečítajte si ako na to v článku: Zrelá pleť si zaslúži špeciálnu starostlivosť.